m80.jpg
Dnes vieme, že naša Mliečna cesta a galaxia M31 v Androméde sú najhmotnejšími členmi našej Miestnej skupiny galaxií, ktorá obsahuje okolo 50 členov. Väčšina z nich sú trpasličie galaxie, malé a málo jasné sústavy hviezd, také, ako napríklad Magellanove mraky s niekoľkými miliardami hviezd čo je v porovnaní s našou Galaxiou veľmi málo (naša Galaxia obsahuje 200 – 400 miliárd hviezd). Ale v dávnej minulosti tu muselo byť trpasličích galaxií ešte viac a astronómovia predpokladajú, že keď naša Mliečna cesta bola ešte „pažravým tínedžerom“, pohltala mnoho, ak nie väčšinu, trpasličích galaxií vo svojej bezprostrednej blízkosti. Podobne ako kriminalisti, aj astronómovia – pozorovatelia, hľadajú dôkazy kanibalizmu Mliečnej cesty v hale hmoty, ktorá obkolesuje jej špirálový disk, teda v mieste, kde končia hviezdy, plyn, tmavá hmota a guľové hviezdokopy zo skonzumovaných obetí. Dve nedávno publikované práce demonštrujú, ako kozmickí detektívi odhalili niektoré sľubné fakty. Najskôr Duncan Forbes a Terry Bridges (Australia’s Swinburne University) ukázali, že až približne jedna štvrtina guľových hviezdokôp Mliečnej cesty vznikla niekde inde a migrovala do jej hala. Títo pozorovatelia použili Hubblov kozmický ďalekohľad, aby zistili vek a chemické zloženie desiatok guľových hviezdokôp nachádzajúcich sa do vzdialenosti 65 000 svetelných rokov od jadra našej Galaxie. Potom spojili svoje údaje s inými pozorovaniami. Zdá sa, že asi 25% guľových hviezdokôp Mliečnej cesty pochádza zo 6 až 8 trpasličích galaxií pohltenými postupne našou Galaxiou. Ako píše Forbes: „Naša práca ukazuje, že naša Galaxia pohltila oveľa viac trpasličích galaxií, než sme si mysleli.“ Viac dôkazov nenásytnosti Mliečnej cesty pochádza z práce Anny Frebelovej (Center for Astrophysics), Evana Kirbyho (Caltech) a Joshuu Simona (Carnegie Observatories). V prestížnom prírodovednom časopise Nature tvrdia, že hviezda v galaxii v súhvezdí Sochára je chemicky podobná najstarším hviezdam Mliečnej cesty a teda môže byť medzi najranejšími hviezdami, ktoré vznikli po Veľkom tresku. Frebelovej tím identifikoval hviezdu 18-tej magnitúdy v galaxii v Sochárovi, ktorá neobsahuje takmer žiadne „kovy“ – čo je termín, ktorým astrofyzici označujú chemické prvky ťažšie než vodík a hélium. V skutočnosti má táto hviezda obsah ťažkých prvkov oproti Slnku v pomere len 1 : 6000. Hviezdy totiž vyrábajú ťažšie prvky pri termonukleárnej syntéze a pri explóziách supernov a každá ďalšia generácia hviezd do seba absorbuje tento „popol“ zanechaný jej predchodcami. Ak hviezde tieto „kovy“ chýbajú, musela vzniknúť dávno predtým, než mladé hviezdy rozmetali v priestore uhlík, železo a ďalšie prvky. Podľa tohto kritéria je množstvo hviezd v Mliečnej ceste dosť starých – ale takto staré hviezdy nikdy neboli objavené v trpasličích galaxiách, ktoré ju obkolesujú. „Ak by boli trpasličie galaxie pôvodnými zložkami Mliečnej cesty,“ vysvetľuje Simon, „potom je ťažké pochopiť, prečo nemajú podobne staré hviezdy.“ Teraz bola jedna takáto hviezda konečne objavená, ako dodáva Simon a myšlienka, že halo Mliečnej cesty reprezentuje zvyšky mnohých trpasličích galaxií sa zdá byť skutočne správna.

RNDr. Zdeněk Komárek

Guľová hviezdokopa M80 v súhvezdí Škorpióna sa nachádza vo vzdialenosti asi 28 000 svetelných rokov. Je jednou zo 150 známych guľových hviezdokôp obkolesujúcich Mliečnu cestu. Jej stá tisíce hviezd sú držané pohromade vlastnou gravitáciou.

m80.jpg