Kresba exoplanéty HD 189733b

Medzinárodný tím astronómov použil Hubblov kozmický ďalekohľad (HST) na meranie svetla odrazeného od exoplanéty, ktoré bolo prvé svojho druhu, a zistilo sa, že táto planéta je kobaltovo tmavo modrá. „Vieme si skutočne predstaviť, ako by táto planéta vyzerala, ak by sme boli schopní pozrieť sa na ňu priamo,” hovorí vedúci tímu Frédéric Pont (University of Exeter, Veľká Británia). Lenže táto planéta sa nachádza ku svojej hviezde 10 násobne bližšie než je vzdialenosť Merkúra od Slnka – je od nej totiž vzdialená len asi 6 miliónov km. Horúci Jupiter označený HD 189733b by nebol príjemným miestom na návštevu. Predpoveď počasia tu neznie veľmi prívetivo: teplota 1200oC, sklený dážď a vietor do 15 000 km/h. Exoplanéta prechádzajúca popred svoju hviezdu (tranzitujúca exoplanéta) ukázala svoje skutočné farby pri svojom dočasnom zmiznutí za materskou hviezdou. Pomocou spektrografu STIS na HST meral tím astronómov jasnosť systému hviezda-planéta v modrej a zelenej oblasti spektra pred, počas a po jej zmiznutí za hviezdou. Keď bol planéta viditeľná, malý zlomok zachyteného svetla sa odrazil od Kresba exoplanéty HD 189733bplanéty (približne 1/10 000 celkového množstva). Keď sa planéta schovala za hviezdu, jasnosť v modrej oblasti poklesla a v zelenej nie, teda samotná planéta musí byť jasnejšia v modrej oblasti spektra. Hoci astronómovia nepozorovali v červenej oblasti, predbežné merania polarizovaného svetla z planéty už indikovali prebytok modrého svetla a naopak deficit červeného. Z toho vyplýva, že ak by bola HD 189733b červená, jej jasnosť by bola vyššia než u väčšiny horúcich Jupiterov, ktorých astronómovia už boli schopní takýmto spôsobom študovať. Astronómovia sa domnievajú, že túto pozoruhodnú farbu majú na svedomí silikátové častice. Tieto maličké sklené perly letiace cez víriacu atmosféru by mali rozptyľovať modré svetlo smerom k nám. To je rozdiel oproti Uránu a Neptúnu, ktoré majú modrastý odtieň, pretože metán v ich atmosférach pohlcuje červené svetlo. A obidve tieto planéty našej slnečnej sústavy vyzerajú navyše oveľa zelenšie než HD 189733b.

Publikované v časopise QUARK, január 2014, RNDr. Zdeněk Komárek