Planéta Urán

Objekt označený ako 2011 QF11 je prvý známy Trójan na dráhe planéty Urán. Trójania sú vo všeobecnosti telesá, Planéta Uránktoré obiehajú v systéme dvoch telies v tzv. Lagrangeových libračných bodoch L4 alebo L5 vo vrcholoch rovnostranného trojuholníka, ktorý tvoria v slnečnej sústave napr. Slnko, planéta a príslušné teleso (telesá), viď obrázok. V libračných bodoch sa vyrovnáva gravitačná sila oboch telies a navyše body L4 a L5 sú stabilnými z hľadiska dlhodobého „pobytu” malého telesa. V bodoch L1, L2 a L3 stačí malý impulz (rušivá sila) a teleso z nich unikne.
Lagrangeove libračné bodyV našej slnečnej sústave môžeme planéty rozdeliť podľa rôznych kritérií na tie, „ktoré majú” a „ktoré nemajú” nejakú vlastnosť, či niečo iné. Napríklad na tie, ktoré majú prstence a ktoré nie. Planéty zemského typu obiehajúce bližšie k Slnku prstence nemajú. Naproti tomu všetky obrie planéty prstence majú. Vnútorné planéty Merkúr a Venuša nemajú žiadne mesiace. Všetky ostatné planéty však majú aspoň po jednom mesiaci. Mars a Venuša prakticky nemajú magnetické polia, ostatné planéty magnetické polia majú. A tak by sme mohli pokračovať. No a jedno z kritérií na rozdeľovanie planét by mohla byť aj prítomnosť „Trójanov” – malých telies (asteroidov) – zdieľajúcich s planétou spoločnú dráhu, pričom takéto teleso sa pri pohľade zo Slnka pohybuje v jej dráhe 60o pred planétou, alebo za ňou. Jupiter má momentálne (začiatok októbra 2013) presne 5887 Trójanov a jeho dva veľké oblaky Trójanov sú na asteroidy relatívne bohatšie (hustejšie) než hlavný pás asteroidov. Neptún má 9 Trójanov a Zem len jediný – objekt označený 2010 TK7, objavený v roku 2010 a hŕstku nestabilných „kvázisatelitov”. Mars má 8 Trójanov. Odborníci na dynamiku si donedávna mysleli, že pokiaľ sa týka možnosti existencie Trójanov je „záchytná” oblasť u Saturna a Urána nestabilná. Teraz však tím vedený Mikom Alexandersenom (University of British Columbia, Kanada) objavil teleso (asteroid) označené 2011 QF99, ktoré obieha pred Uránom v blízkosti bodu L4. Astronómovia vykonávali hlbokú širokoúhlu prehliadku kvôli pátraniu po transneptunických objektoch pomocou 3,6 m Kanadsko-Franúzsko-Havajského ďalekohľadu na observatóriu na Mauna Kea na Havajských ostrovoch. Spočiatku si mysleli, že zachytili nejaký asteroid pohybujúci sa medzi vonkajšími planétami – takéto asteroidy nazývame Kentauri. Dráha asteroidu 2011QF99 a jej vývoj v časePohyb tohto telesa počas 14 mesiacov však ukázal, že tento objekt je viac než len nový Kentaur. Počítačové simulácie potvrdili, že teleso 2011 QF99 s priemerom asi 60 km je sprievodcom Urána len dočasne. Urán zachytil asteroid 2011 QF99 z astronomického hľadiska relatívne nedávno, snáď len pred 100 000 rokmi a toto teleso sa bude postupne počas približne milióna rokov pohybovať po špirále smerom von z gravitačnej pasce planéty. Alexandersen so svojim tímom potom skúmali, ako často sa dejú takéto dočasné „spárovania”. Ich modelovanie viedlo k prekvapivému výsledku: do vzdialenosti 34 astronomických jednotiek (AU) od Slnka, čo je asi 5,1 miliardy km, by malo byť zachytených ako Trójania Urána a Neptúna oveľa viac telies než si ktokoľvek predstavoval. V akomkoľvek danom čase by okolo 1 % z nich malo byť gravitačne zviazaných s Uránom a ďalšie 2 % s Neptúnom. „Toto nám niečo hovorí o súčasnom vývoji slnečnej sústavy,” poznamenáva Alexandersen. Tieto prichádzajúce a odchádzajúce telesá ponúkajú okno s výhľadom na to, ako obrie planéty interagovali s veľkou populáciou malých telies v ranej slnečnej sústave a ako tieto planéty postupne migrovali na svoje súčasné dráhy.

Publikované v časopise QUARK 11/2013, RNDr. Zdeněk Komárek