ngc3766

Astronómovia, ktorí využívajú švajčiarsky Eulerov ďalekohľad s priemerom primárneho zrkadla 1,2 m pracujúci na observatóriu ESO na Cerro La Silla v Chile, objavili celkom nový typ premenných hviezd. Objav sa podaril na základe detekcie veľmi jemných zmien jasnosti hviezd v jednej otvorenej hviezdokope. Pozorovania odhalili doteraz neznáme vlastnosti niektorých hviezd, ktoré odporujú súčasným teóriám. Vynára sa tak otázka o pôvode týchto zmien jasnosti. Švajčiari sú známi svojim majstrovstvom pri výrobe extrémne presných zariadení. Tímu švajčiarskych astronómov sa v rámci programu trvajúcemu veľa rokov podarilo dosiahnuť mimoriadne presné merania jasnosti použitím relatívne malého ďalekohľadu (s priemerom zrkadla 1,2 m). Pri meraní variácií jasnosti hviezd objavili nový typ premenných hviezd. Výsledky sú založené na pravidelných meraniach jasnosti viac než ngc3766troch tisíc hviezd v otvorenej hviezdokope NGC 3766 v súhvezdí Kentaura, ktoré sa vykonávali počas siedmych rokov. Ukázalo sa, že 36 zo sledovaných hviezd vykazuje neočakávané zmeny – prejavovali sa u nich pravidelné variácie jasnosti na úrovní 0,1 % bežnej jasnosti (čo je v astronómii asi 0,001 magnitúdy). Trvanie javu sa u všetkých pohybovalo v rozmedzí 2 až 20 hodín. Hviezdy sú o niečo teplejšie a svietivejšie než Slnko, ale inak pomerne nenápadné. Táto novo objavená trieda premenných hviezd ešte nebola pomenovaná. Presnosť vykonaných meraní je v porovnaní s podobnými štúdiami pomocou iných ďalekohľadov asi dvakrát lepšia – a teda postačujúca na objavenie týchto jemných zmien. „Takú úroveň citlivosti sme dosiahli vďaka vysokej kvalite získaných pozorovaní a tiež precíznou analýzou údajov,” hovorí Nami Mowlavi, vedúci výskumného tímu. „A samozrejme tiež vďaka rozsiahlemu programu trvajúcemu už sedem rokov. Bolo by prakticky nemožné získať také množstvo pozorovacieho času na nejakom väčšom ďalekohľade.” O veľkom množstve hviezd je známe, že sú pulzujúce premenné a za toto označenie vďačia zmenám svojej jasnosti. To, akým spôsobom sa jasnosť mení, závisí na zložitých procesoch vo vnútrach takýchto hviezd. Pozorovania týchto javov umožnili rozvoj celého nového odboru astrofyziky známeho ako astroseizmológia. Astronómovia, ktorí sa týmto odborom zapodievajú, sa snažia „počúvať” hviezdne vibrácie a využívajú ich na skúmanie fyzikálnych vlastností hviezd a ich vnútornej štruktúry. „Samotná existencia tohto nového typu premenných hviezd je pre astrofyzikov záhadou,” hovorí členka tímu Sophie Saesen. „Súčasné teoretické modely predpovedajú, že ich jasnosť by sa vôbec nemala meniť periodicky. Preto sa snažíme zamerať naše úsilie na to, aby sme lepšie spoznali správanie tohto nového typu hviezd.” Hoci príčina premennosti zostává záhadou, existuje tu jedna nádejná pomôcka. Niektoré z hviezd vykazujú veľmi rýchlu rotáciu. Otáčajú sa rýchlosťou, ktorá prevyšuje polovicu kritickej rýchlosti (pri ktorej sa hviezda odstredivou silou roztrhá), čo je považované za hranicu, na ktorej sa hviezdy stávajú nestabilnými a vyvrhujú materiál do svojho okolia. „Za týchto okolností by rýchla rotácia mohla mať významný vplyv na vlastnosti ich vnútra. Ale v súčasnosti ešte nie sme schopní zodpovedajúcim spôsobom modelovať prípadné svetelné zmeny,” vysvetľuje Mowlavi. „Dúfame, že náš objav zaujme odborníkov, ktorí sa budú tomuto problému venovať, a že sa podarí pochopiť pôvod týchto záhadných zmien jasnosti.”

RNDr. Zdeněk Komárek