rychlo_rotujuca_hviezda_v_hmlovine_tarantula
Ďalekohľad VLT (Very Large Telescope, Cerro Paranal, Čile) objavil zatiaľ najrýchlejšie rotujúcu hviezdu. Táto hmotná a jasná hviezda sa nachádza v susednej galaxii – vo Veľkom Magellanovom oblaku – a je od nás vzdialená asi 160 000 svetelných rokov. Astronómovia sa domnievajú, že hviezda má za sebou veľmi búrlivú minulosť, keď bola vyvrhnutá z dvojhviezdneho systému po explózii druhej zložky sústavy. Medzinárodný tím astronómov totiž použil ďalekohľad VLT na prehliadku rychlo_rotujuca_hviezda_v_hmlovine_tarantulanajhmotnejších a najjasnejších hviezd v hmlovine Tarantula, ktorá sa nachádza vo Veľkom Magellanovom oblaku. Medzi mnohými jasnými hviezdami patriacimi do tejto hviezdnej pôrodnice objavili astronómovia jednu, ktorá rotuje takmer 300 krát rýchlejšie než naše Slnko. Hviezda má katalógové označenie VFTS 102 (označenie VFTS 102 pochádza z prehliadky VFTS = VLT-FLAMES Tarantula Survey, ktorá bola vykonávaná pomocou spektrografu FLAMES = Fibre Large Array Multi Element Spectrograph na ďalekohľade VLT) a jej povrch sa otáča rýchlosťou viac než 550 km/s (2 milióny km za hodinu), čo je veľmi blízko k hranici, kedy by došlo k jej roztrhnutiu v dôsledku pôsobenia odstredivej sily. VFTS 102 je doposiaľ najrýchlejšie rotujúcou známou hviezdou (ak, samozrejme nerátame pulzary). Astronómovia taktiež zistili, že táto hviezda, ktorá je 25 krát hmotnejšia a 100 000 krát svietivejšia než Slnko, sa vesmírom pohybuje výrazne odlišnou rýchlosťou než jej susedia. Hviezda VFTS 102 sa totiž pohybuje rýchlosťou 228 km/s, teda asi o 40 km/s pomalšie než ďalšie podobné hviezdy v tejto oblasti. „Nápadne rýchla rotácia a neobvyklý pohyb vzhľadom k okolitým hviezdam nás donútili zamyslieť sa nad tým, či hviezda neprežila v minulosti niečo neobvyklé,” vysvetľuje Philip Dufton (Queen’s University Belfast, Severné Írsko, Veľká Británia), hlavný autor článku prezentujúceho uvedené výsledky. Rozdiel v rýchlosti by mohol znamenať, že ide o takzvanú „runaway star” – hviezdu, ktorá bola vyvrhnutá z dvojhviezdneho systému potom, čo jej sprievodca explodoval ako supernova. Táto myšlienka je podporená dvojicou ďalších indícií, ktorými sú neďaleký pulzar a s ním spojený pozostatok po výbmiliónov rokov mohla druhá hmotná zložka systému explodovať ako supernova, čo vysvetľuje prítomnosť charakteristickéhorychlo_rotujuca_hviezda_kresba oblaku zvyškov, ktorý sa nachádza neďaleko. Explózia by zároveň mohla viesť k vyvrhnutiu druhej hviezdy zo systému a k vysvetleniu tretej anomálie, teda rozdielu medzi rýchlosťou pohybu hviezdy VFTS 102 a ďalších hviezd v tejto oblasti. Pri svojom kolapse uchu supernovy. Členovia tímu spätne rekonštruovali možný príbeh tejto veľmi neobvyklej hviezdy. Svoj život pravdepodobne začala ako zložka dvojhviezdy. Pokiaľ sú dve hviezdy blízko seba, plyn prúdi v určitom štádiu vývoja z jednej hviezdy na druhú a môže ju roztáčať stále rýchlejšie a rýchlejšie. To by mohlo vysvetliť neobvykle rýchlu rotáciu tejto hviezdy. Po krátkom živote trvajúcom asi 10 sa mohla druhá masívna zložka dvojhviezdy stať pulzarom, ktorý dnes pozorujeme a ktorý tak uzatvára riešenie tohto prípadu. Hoci si astronómovia zatiaľ nemôžu byť istí, že sa presne toto naozaj stalo, Philip Dufton k tomu dodáva: “Je to presvedčivý príbeh, pretože vysvetľuje všetky neobvyklé aspekty, ktoré tu pozorujeme. Táto hviezda nám určite predvádza neočakávané stránky krátkeho ale dramatického života tých najhmotnejších hviezd”.

RNDr. Zdeněk Komárek