Kométa 46P Wirtanen na večernej oblohe

Po západe Slnka môžeme v nasledujúcich niekoľkých týždňoch uvidieť už aj malými ďalekohľadmi kométu 46P Wirtanen. Tá práve v týchto dňoch dosahuje najväčšiu hviezdnu veľkosť (okolo 9. magnitúdy) a vďaka jej polohe na oblohe a jej pomerne veľkej centrálnej kondenzácii je to objekt vhodný na pozorovanie počas súčasných bezmesačných nocí.

Kométu objavil americký astronóm Carl Wirtanen na Linckovej hvezdárni v Kalifornii
17. januára 1948 pomocou astrografu. Na fotografickej platni to bol objekt 16. magnitúdy. Rok predtým, 3. decembra, kométa prešla perihéliom a 5. decembra bola len 0.65 AU od Zeme. To bol však jeden z jej najlepších návratov a jej samotný objav bol vtedy skôr šťastnou náhodou. V rokoch 1972 a 1984 potom dráhu kométy narušil Jupiter a vzdialenosť perihélia sa z 1.26 AU zmenšila na 1.08 AU. Aj napriek tomu však tieto návraty boli pre pozorovateľa na Zemi veľmi nepriaznivé a pri druhom z nich sa dokonca kométu nepodarilo zachytiť. Až v rokoch 1991 a 1998 bolo možné kométu pozorovať ako objekt 11. magnitúdy (neskôr i 10. magnitúdy). Pri minulom návrate kométy v roku 2002 dosiahla dokonca 9. magnitúdu a bola tak pozorovateľná aj bežným triedrom za lepších pozorovacích podmienok. Čiastočne za to mohlo i zjasnenie kométy, ku ktorému došlo na konci októbra roku 2007.

Tohtoročný návrat tejto periodickej kométy (so súčasnou periódou obehu 5.4 roka) je geometricky priaznivý, lebo kométa prelietava okolo Zeme vo vzdialenosti 0.92 AU. Nie je to jej najlepší návrat, ale i tak ju môžeme pomerne ľahko uzrieť už aj menším ďalekohľadom. Najlepší návrat je predpovedaný na rok 2018 – vtedy by v decembri kométa mala dosiahnúť až 5. magnitúdu (podľa iných zdrojov dokonca až 3. magnitúdu), čo by ju radilo medzi kométy viditeľné voľným okom. Okolo Zeme tohto roku preletí vo vzdialenosti len 0.078 AU (bude teda približne len 30x ďalej, ako náš Mesiac).

Kométa práve v týchto dňoch dosahuje najväčšiu hviezdnu veľkosť (okolo 8.5 – 9 magnitúd)
a nachádza sa v súhvezdí Rýb, ktoré nájdete po západe Slnka pomerne vysoko nad juhozápadným obzorom. Jej pohyb po oblohe je pomere rýchly a priamy. V priebehu mesiaca bude stúpať, presunie sa z Rýb do Barana, a začne slabnúť. Jej pozorovacie podmienky sú preto práve teraz najlepšie (čomu prispieva i súčasná bezmesačná obloha – Mesiac začne rušiť až o týždeň, približne od 11. februára. Dokonca 12. februára nájdeme kométu zvečera len 3.5° juhozápadne od mesačného kosáčika). Začiatkom marca ju nájdeme v severozápadnom cípe Býka, kde 6. a 7. marca prejde len 2.5° severne od známej otvorenej hviezdokopy Plejády. Vtedy bude dosahovať 9.5 – 10 magnitúd. Pre astronómov vybavených svetelnými prístrojmi a fotoaparátmi (či CCD kamerami) potom ponúkne koncom marca prechod „zlatou bránou hviezdokôp v Povozníkovi“. V tej dobe bude Mesiac rušiť len v druhej polovici noci a kométa bude dosahovať asi 10.5 magnitúdy. Jej cesta potom pokračuje cez Blížencov (druhá polovica apríla), avšak to už bude pre malé ďalekohľady nezachytiteľná (s jasnosťou okolo 12. magnitúd)

Zdroje:
[1] http://www.aerith.net/comet/catalog/0046P/2002.html
[2] http://www.aerith.net/comet/catalog/0046P/2008.html
[3] http://www.cometography.com/pcomets/046p.html
[5] mapka: http://www.cometchasing.skyhound.com/index.html

Autor: Petr Horálek
Preklad: Gabriela Kramáreková