Observatórium ESO La Silla bolo od svojej inaugurácie v roku 1969 na špičke astronomického výskumu. Arzenál najmodernejších ďalekohľadov a prístrojov umožnil astronómom mimoriadne objavy a pripravil cestu pre vývoj budúcej generácie veľkých teleskopov. Aj po päťdesiatich rokoch činnosti ďalekohľady a prístroje na La Silla stále posúvajú hranice súčasného astronomického výskumu, objavujú vzdialené svety a odhaľujú nové tajomstvá vesmíru. Stavba observatória na severnom vrchole hory Cinchado na okraji púšte Atacama v Čile bola začatá v roku 1965,  tri roky po založení ESO. Miesto bolo vybrané kvôli svojej dostupnosti, suchej klíme a ideálnym pozorovacím podmienkam vhodných pre stavbu špičkových vedeckých astronomických prístrojov. 

Prvé pozorovania boli vykonávané relatívne malými ďalekohľadmi s primárnymi zrkadlami s priemerom 1 m a 1,52 m. Ako sa observatórium rozrastalo, zvyšoval sa aj počet astronomických prístrojov. V súčasnosti tu pracuje 13 plne využívaných ďalekohľadov, ktoré nepatria len ESO, ale prevádzkujú ich tiež členské krajiny, univerzity alebo medzinárodné konzorciá. Medzi nich patrí napríklad TRAPPIST–South, REM (Rapid Eye Mount telescope) alebo  TAROT (určený na pátranie po optických náprotivkoch zábleskov gama).  

Aj po 50 rokoch od inaugurácie zostáva observatórium La Silla oporou ESO na čele svetového astronomického výskumu. Poskytuje údaje pre viac než dvesto vedeckých prác ročne publikovaných v prestížnych recenzovaných časopisoch. Napriek tomu, že vlajkovou loďou ESO je v súčasnosti observatórium na Cerro Paranal so štvoricou 8,2 m ďalekohľadov VLT (Very Large Telescope), na La Silla sú stále v prevádzke jedny z najproduktívnejších ďalekohľadov s priemerom okolo 4 m na svete. Jedným z nich je prvý veľký ďalekohľad ESO so zrkadlom s priemerom 3,6 m (ESO 3.6-metre telescope), ktorý dnes pracuje v spojení s lovcom exoplanét, spektrografom HARPS (High Accuracy Radial velocity Planet Searcher).    Druhým stále využívaným veľkým ďalekohľadom na La Silla je NTT (New Technology Telescope) s primárnym zrkadlom s priemerom 3,58 m. Tento prístroj priniesol úplne nový pohľad na konštrukciu pozemských ďalekohľadov a ako prvý na svete využíval technológiu počítačom riadenej korekcie tvaru primárneho zrkadla. Tento inovatívny postup, dnes známy ako aktívna optika, vyvinula ESO a v súčasnosti ho využíva väčšina veľkých svetových ďalekohľadov. Okrem toho, že tento prístroj bol a je sám schopný vykonávať celý rad presných astronomických pozorovaní, jeho návrh doslova vydláždil cestu ku stavbe ďalekohľadov tvoriacich VLT.   Počíta sa s tím, že obidva tieto ďalekohľady budú naďalej modernizované, aby zostali špičkovými a vyhľadávanými astronomickými prístrojmi. Ďalekohľad NTT bude v dohľadnom čase osadený novým prístrojom SoXS – spektrografom, ktorý je navrhnutý na následné pozorovaní premenných objektov a prechodných javov objavených v rámci prehliadok oblohy. Ďalekohľad ESO s priemerom 3,6 m taktiež získa nový prístroj NIRPS určený na výskum exoplanét v oblasti infračerveného žiarenia, ktorý doplní už tak unikátnu schopnosť spektrografu HARPS. Tieto nové prístroje, spoločne s modernými špecializovanými menšími ďalekohľadmi ako sú napríklad ExTrA a BlackGEM, zaistí, že observatórium La Silla ostane i naďalej na špičke astronomického výskumu. 

Veľká časť z desiatky najväčších objavov ESO bolo uskutočnených pomocou ďalekohľadov pracujúcich na La Silla. Medzi najžiarivejšie okamihy observatória v uplynulých 50 rokoch  patria: pozorovania, ktoré prispeli k potvrdeniu zrýchleného rozpínania vesmíru (za tento objav bola udelená Nobelova cena za fyziku v roku 2011); objav planéty obiehajúcej okolo najbližšej hviezdy Slnku – Proximy Centauri; pozorovanie prvého optického náprotivku zdroja gravitačných vĺn; najpresnejšie meranie vzdialenosti blízkych galaxií v rámci projektu Araucaria pod vedením čilských astronómov, alebo objav systému siedmich planét obiehajúcich okolo mimoriadne chladnej trpasličej hviezdy TRAPPIST-1. Dve astronomické udalosti v histórii observatória La Silla však doslova otriasli inak zabehnutými postupmi a vynútili si pozornosť všetkých prístrojov doslova na dlhé týždne. Prvá bola explózia supernovy SN 1987A a tou druhou dopad fragmentov kométy Shoemaker-Levy 9 na planétu Jupiter v roku 1994. Obzvlášť druhý prípad narušil celkový chod observatória, keď sa na Jupiter zameralo celkovo desať ďalekohľadov a počas živých tlačových konferencií v Garchingu (Nemecko) a Santiagu (Čile) boli zástupcom médií prezentované najnovšie informácie o tejto kataklizmatickej kolízii. 

Okrem astronomických objavov hrala La Silla mimoriadne dôležitú rolu pri rozvoji astronómie v Čile. Čilskí astronómovia dnes bežne využívajú ďalekohľady na observatóriu pre svoj vlastný výskum. Prevádzka a priebežný rozvoj observatórií ESO tiež ponúkli širokú paletu príležitostí pre čilský priemysel a vedu. Celé generácie európskych aj čilských astronómov sa učili pracovať s ďalekohľadmi na La Silla, ako ukazuje napríklad projekt „školy pre pozorovateľa“ ESO-NEON Observing School, ktorá sa na observatóriu pravidelne uskutočňuje dodnes. Okrem množstva úspechov sa La Silla musí popasovať aj s každodennými problémami. V začiatkoch svojej činnosti mala síce takmer dokonalé podmienky pre astronomické pozorovania s mimoriadne tmavou prírodnou nočnou oblohou, ale v súčasnosti čelí stále sa zhoršujúcemu svetelnému znečisteniu, ktoré je predovšetkým dôsledkom modernizácie osvetlenia neďalekej pan-americkej diaľnice. Observatórium sa však tiež nachádza v oblasti s častou tektonickou aktivitou. Žiadne zo zaznamenaných zemetrasení až doposiaľ na La Silla nespôsobilo našťastie väčšie problémy, aj keď sa observatórium v niekoľkých prípadoch nachádzalo len neďaleko od epicentra.  Aj počas osláv päťdesiateho výročia založenia observatórium La Silla posúva nielen profesionálnu ale aj amatérsku astronómiu a jej popularizáciu medzi širokou verejnosťou – v tomto roku bude z oblasti La Silla pozorovateľné úplné zatmenie Slnka. Mesiac zakryje Slnko v 150 kilometrov širokom páse pretínajúcom sever Čile. Stovky návštevníkov budú môcť nielen pozorovať tento unikátny úkaz, ale tiež osláviť vedecký odkaz observatória La Silla, prvého observatória ESO.

Publikované v časopise QUARK 7/2019, RNDr. Zdeněk Komárek

Zdroj obrázkov:  https://www.eso.org/