Naša modrá planéta

Naša modrá planétaNaša Zem bude pravdepodobne obývateľná ešte aspoň ďalších 1,75 miliardy rokov – k tomuto záveru dospeli astrobiológovia z University of East Anglia. Objav bol publikovaný v septembri 2013 v časopise Astrobiology. Doba obývateľnosti našej planéty závisí na jej vzdialenosti od Slnka a na teplote, ktorá umožňuje existenciu kvapalnej vody na jej povrchu. Vedecký tým študoval pre inšpiráciu okolité hviezdy. Ako príklady použil nedávno objavené exoplanéty a skúmal ich potenciál hostiť na svojom povrchu život. Vedúcim výskumného tímu bol Andrew Rushby (UEA’s school of Environmental Sciences), ktorý vyhlásil: „Na vypracovanie týchto odhadov sme využili koncept obývateľnej zóny, čo je vzdialenosť v okolí hviezdy, v ktorej povrchová teplota planéty ešte umožňuje výskyt kvapalnej vody.” Modely hviezdneho vývoja sme využili na výpočet okamihu, kedy sa už nebude planéta nachádzať v obývateľnej zóne a podmienky na jej povrchu nebudú vhodné pre zaistenie obývateľnosti. Vypočítali sme, že naša planéta prestane byť obývateľná niekedy v období medzi 1,75 až 3,25 miliardy rokov od súčasnosti. Po uplynutí tohto času sa Zem ocitne v tzv. horúcej zóne s povrchovou teplotou takou vysokou, že sa vyparí voda z morí a oceánov. Táto katastrofická udalosť bude znamenať definitívne vyhynutie všetkého života na našej planéte. Samozrejme, že podmienky pre život človeka a ďalších zložitých organizmov sa stanú nevhodnými už oveľa skôr – a tieto zmeny sú ešte urýchľované antropogénnymi klimatickými zmenami. Ľudstvo sa dostane do problémov dokonca už aj pri malom zvýšení teploty. Tieto blížiace sa zmeny podmienok budú schopné prežiť len mikroorganizmy v bezpečných úkrytoch s vhodnými podmienkami (podzemné zásobárne vody apod.). Keď sa pozrieme späť v čase o rovnaký časový úsek, zistíme, že vtedy na Zemi existoval len jednobunkový život. Hmyz sa objavil až pred 400 miliónmi rokov, dinosaury pred zhruba 300 miliónmi rokov a kvitnúce rastliny pred 130 miliónmi rokov. Moderní ľudia obývajú našu planétu približne len posledných 200 000 rokov – z toho je vidieť, aká dlhá cesta vedie k inteligentnému životu. Doba obývateľnosti planét je veľmi dôležitá, pretože vypovedá o možnostiach vývoja zložitejších organizmov, ktoré vyžadujú dlhodobú existenciu obývateľného prostredia. Pohľad na zmeny obývateľnosti je dôležitý faktor, pretože nám umožňuje skúmať potenciál planét hostiť život a pochopiť vývojovú etapu hviezd, v ktorej môže existovať život aj niekde inde v našej Galaxii. Veľká časť živých organizmovobývateľné zóny na Zemi už zanikla, takže údaje nie sú celkom konkrétne, avšak vieme, že zložitejšie inteligentné druhy ako ľudstvo sa nemôžu objaviť počas niekoľkých miliónov rokov, pretože ich vývoj na Zemi trval 75 % doby obývateľnosti. Myslíme si, že podobný priebeh bude mať vývoj života aj inde vo vesmíre. Astronómovia už identifikovali takmer 1000 planét mimo slnečnej sústavy. Vedecký tím preskúmal niektoré planéty z tohto zoznamu a študoval vývoj parametrov obývateľnosti týchto planét z astronomického a geologického pohľadu. Porovnali Zem s planétou Mars a ôsmimi exoplanétami, ktoré sa v súčasnosti nachádzajú v obývateľnej zóne materských hviezd. Zistili, že planéty obiehajúce okolo menej hmotných hviezd zostávajú vnútri obývateľnej zóny oveľa dlhšiu dobu. Jednou z planét, u ktorej bol aplikovaný tento model, je exoplanéta Kepler 22b, ktorá môže v obývateľnej zóne stráviť 4,3 až 6,1 miliardy rokov. Ešte prekvapivejšie je zistenie, že exoplanéta Gliese 581d môže existovať v obývateľnej zóne 42,4 až 54,7 miliardy rokov. Tieto planéty môžu mať priaznivé podmienky pre život až 10-krát dlhšie, než je súčasný vek slnečnej sústavy. Zatiaľ nebola objavená žiadna exoplanéta podobná Zemi. Avšak je možné, že existujú obývateľné planéty v okruhu do 10 svetelných rokov, čo je z astronomického hľadiska veľmi blízko. Avšak ich dosiahnutelnosť pomocou súčasných technológií sa počíta na stovky tisíc rokov. Pokiaľ by sme nutne potrebovali opustiť Zem a letieť na inú planétu, pravdepodobne najlepším riešením je Mars. Nachádza sa veľmi blízko a zostane v obývateľnej zóne až do konca života Slnka – t.j. zhruba 6 miliárd rokov od súčasnosti.

Publikované v časopise QUARK, december 2013, RNDr. Zdeněk Komárek