kult_poukazy.png
Pondelok, Júl 16, 2018

Promo video 2018

Marsov mesiac Fobos sa pomaly trhá

Dlhé, plytké brázdy tiahnuce sa po povrchu Fobosu sú pravdepodobne prvými náznakmi štrukturálnej poruchy, ktorá zničí tento mesiac Marsu. Fobos obieha len približne 6000 km nad povrchom Marsu a je to vôbec najbližší mesiac ku svojej planéte v celej slnečnej sústave. Marsova gravitácia zmenšuje dráhu Fobosu, väčšieho z dvoch svojich mesiacov, o zhruba 2 metre každých 100 rokov. Vedci očakávajú, že mesiac sa rozpadne za 30 až 50 miliónov rokov. Nové modely ukazujú, že brázdy na Fobose by mohli byť spôsobené slapovými silami – vzájomným gravitačným pôsobením planéty a jej mesiaca. Pôvodne si astronómovia mysleli, že ryhy boli vytvorené pri masívnom impakte, Pohľad na povrch Fobosaktorý vytvoril kráter Stickney (na obrázku je vidieť jeho časť vpravo dole). „Myslíme sme si, že Fobos sa už začal rozpadať a že prvým znakom tohto rozpadu je vznik týchto brázd," povedal Terry Hurford z Goddard Space Flight Center patriacemu NASA, Greenbelt, štát Maryland. Zistenia Hurforda a jeho kolegov boli prezentované v novembri 2015 na výročnom stretnutí Oddelenia planetárnych vied Americkej astronomickej spoločnosti v National Harbor v Marylande. Brázdy na Fobose boli dlho považované za praskliny spôsobené impaktom, ktorý sformoval kráter Stickney. Tento dopad bol taký silný, že takmer došlo k roztriešteniu Fobosu. Avšak vedci nakoniec zistili, že brázdy nevychádzajú zo samotného krátera, ale z ohniska mimo neho. Nedávno astronómovia navrhli, že brázdy mohli vzniknúť pri viacerých menších impaktoch materiálu vyvrhnutého z Marsu. Ale nové modelovanie Hurforda a jeho spolupracovníkov podporuje názor, že brázdy sú viac podobné náznakom pnutia, vznikajúcom deformáciou Fobosa slapovými silami spôsobenými gravitačným pôsobením medzi Marsom a Fobosom. Aj Zem a Mesiac sa rovnakým spôsobom navzájom priťahujú, pričom vznikajú prílivy a odlivy v oceánoch a taktiež deformácie, ktoré zmenili tvar Zeme aj Mesiaca na jemne vajcovitý, odchylný od dokonalej gule. Rovnaké vysvetlenie bolo navrhnuté pred desiatkami rokov aj pre vznik brázd, po tom, ako sonda Viking poslala na Zem zábery Fobosu. Vtedy sa však myslelo, že Fobos je viac-menej pevné teleso. Keď sa počítali slapové sily, pnutie bolo príliš slabé na to, aby spôsobilo praskliny na pevnom mesiaci s takouto veľkosťou. Avšak nová hypotéza tvrdí, že vnútro Fobosu by skôr mohlo pripomínať hromadu sutín, ktorá ledva drží pokope a táto drvina je obalená vrstvou prachovitého regolitu s hrúbkou asi 100 metrov. Takéto vnútro sa ľahko môže zdeformovať, pretože neodolá veľkým silám a núti tak prispôsobiť sa aj vonkajšie vrstvy. Vedci si myslia, že vonkajšia vrstva Fobosu sa správa elasticky a vytvára pnutie. Ale hoci je dosť slabé, môže spôsobiť jej rozpad. To znamená, že slapové sily účinkujúce na Fobos môžu spôsobiť viac než dostatočné pnutie na prasknutie povrchu. Praskliny spôsobené pnutím predpovedané týmto modelom súhlasia veľmi dobre s reálnymi brázdami, ktoré vidíme na snímkach Fobosu. Toto vysvetlenie taktiež súhlasí s pozorovaniami, že niektoré brázdy sú mladšie než iné, čo by bolo aktuálne v prípade, ak by proces, ktorý ich vytvára, pokračoval ďalej. Rovnaký osud očakáva Neptúnov mesiac Triton, ktorý sa taktiež pomaly približuje ku svojej planéte a má podobne „polámaný" povrch. Táto štúdia má podľa vedcov dopad aj na extrasolárne planéty. „Nemôžeme tieto vzdialené planéty priamo zobraziť a vidieť, čo sa tam deje, ale táto práca nám môže pomôcť pochopiť tieto systémy, pretože akýkoľvek druh planét padajúcich na svoju materskú hviezdu by mohol byť slapovými silami rovnako roztrhaný," dodáva Hurford.

Publikované v časopise QUARK, marec 2016, RNDr. Zdeněk Komárek

Večerné pozorovanie
okrem júna, júla a augusta

Náš zriadovateľ

Košický samosprávny kraj

Naši partneri

Terra Incognit - krajina nespoznaná
logo FPU
logo MK SR

Mesiac - foto

pohlad_na_zem.jpg

Slnko - foto

Sun_in_X-Ray.jpg

Blahoželáme

Dnes 16-07-2018 : Henrich
Zajtra 17-07-2018 : Drahomír